Ako na udržateľné stravovanie a varenie?

Udržateľné stravovanie, časť 3.

 

V prvých dvoch častiach sme sa rozprávali o tom, ako potraviny nakupovať a skladovať s cieľom brať väčší ohľad na životné prostredie a znížiť plytvanie.  V tejto časti si povieme, ako na udržateľné varenie a stravovanie.

Čo je to udržateľné stravovanie?

Žiť udržateľne znamená dlhodobo vykonávať bežné činnosti tak, aby mali čo najmenší dopad na životné prostredie. Zároveň je dôležité, aby sme tieto činnosti vykonávali v súlade s naším presvedčením, inak môžeme o udržateľnosti hovoriť len veľmi ťažko. Ak o niečom nie sme presvedčení a nie sme ochotní niektoré veci zmeniť, nedokážeme ich robiť dlhodobo. Zmeny v návykoch prichádzajú postupne a niekedy sa zmena našich postojov udeje pomalšie, ako by sme si predstavovali. Toto tempo však treba rešpektovať a nerobiť veci nasilu. Na druhej strane je dôležité, aby sme mali otvorenú myseľ a vôľu skúšať nové veci.

V poľnohospodárstve sa pod trvalou udržateľnosťou rozumie produkcia rastlinných či živočíšnych produktov za použitia takých technológií a vykonávania takých činností, ktoré chránia prírodné zdroje a majú čo najmenší dopad na životné prostredie. Dôležité je, odkiaľ potravina pochádza, v akých podmienkach sú rastliny pestované a zvieratá chované, aké množstvo vody je potrebné na ich produkciu, v akých podmienkach pracujú ľudia, ktorí sa na produkcii podieľajú, ako je potravina prevážaná a v akom obale je zabalená.

Ide naozaj o komplexnú otázku a je ťažké sa v tejto téme zorientovať. Rozmýšľanie si uľahčíte, ak budete nakupovať sezónne a lokálne, od malých pestovateľov, chovateľov a výrobcov. Samozrejme, v prípade rastlinnej produkcie je ideálne si dopestovať čo sa len dá, či už na balkóne, alebo v záhrade.

Pre jednoduchú orientáciu som pre vás pripravila 5 jednoduchých tipov ako na udržateľné stravovanie a varenie.

 

1. Jedzte menej živočíšnych produktov

Obmedzenie živočíšnej stravy je jedným z najväčších a najdôležitejších krokov, ktoré môžete na ceste za udržateľným stravovaním urobiť. Prechodom na vegánsku stravu na jeden rok môžete ušetriť 150-krát viac emisií ako pri využívaní opakovane použiteľnej nákupnej tašky počas rovnakej doby (Kimberly Nicholas, vedecký pracovník v oblasti udržateľnosti na Lund University vo Švédsku[i]).

Nie každý dokáže zo dňa na deň prejsť na vegetariánstvo či vegánstvo, ale každý z nás dokáže znížiť konzumáciu živočíšnych výrobkov. Nejedná sa len o mäso, veľkú uhlíkovú stopu majú aj mliečne výrobky. Ak ich nedokážeme celkom vynechať, znova je dobré popozerať sa po ich alternatívach a zaradiť ich občas do jedálničku.

Mäso dokážete nahradiť napríklad strukovinami, z ktorých si môžete pripraviť jednoduché fašírky alebo „hamburgery“. Strukoviny sú skvelým zdrojom bielkovín a zasýtia vás na dlhšiu dobu. Ide o univerzálne suroviny, z ktorých si môžete pripraviť nielen spomínané fašírky, ale aj nátierky, polievky, prívarky a taktiež ich možno ako pyré použiť pri pečení.

Pri nahrádzaní živočíšneho mlieka vám silno odporúčam vyskúšať si doma výrobu rastlinných „mliek“.  U nás doma sa osvedčilo makové mlieko, ktorého výroba je naozaj veľmi jednoduchá, sem-tam si pripravíme nápoj z lieskových orieškov, mandlí či ovsených vločiek.

 

2. Varte zo zvyškov

V predchádzajúcich dvoch článkoch sme si povedali viac aj o tom, ako nakupovaním a správnym uskladnením predísť plytvaniu potravinami. Ďalším jednoduchým tipom je variť z toho, čo máme doma. Pravidelne kontrolujte chladničku aj potravinovú skrinku, aby ste mali prehľad o tom, čo v nich je a čo treba čím skôr spotrebovať. Vymýšľajte s tým, čo máte. Prekvapí vás, čo všetko dokážete pripraviť z toho, čo máte práve teraz v chladničke. Zmiešajte dokopy zvyšky syrov, zohrejte ich, pridajte čierne korenie a zmesou polejte akúkoľvek zeleninu, akú doma nájdete. Všetko premiešajte a zapečte (pridať môžete aj vajíčko). Majte otvorenú myseľ a nebojte sa experimentovať.

 

3. Zásobte sa „superpotravinami“

Nie, nehovorím o módnych potravinách z celého sveta, ale o jednoduchých lokálnych surovinách, ktoré by nemali chýbať v žiadnej domácnosti a s ktorými sa dá toho veľa vymyslieť. Pomocou nich dokážete pripraviť chutné a výživné jedlo. Samozrejme, vždy je ideálne ich kombinovať s čerstvým ovocím a zeleninou, ale keďže ide o trvanlivé potraviny, vydržia správne uskladnené veľmi dlho a sú tak k dispozícii vždy, keď je treba.

Strukoviny

Bez strukovín by mi veru bolo smutno! Fazule, šošovice, cícer, hrach… Polievky, prívarky, studené šaláty, čili, karbonátky, kaše,…

Pečený cícer je mojou závislosťou. Ak hľadáte zdravý „snack“ k večernému filmu, odporúčam vám ho vyskúšať. Jednoducho vysypete vopred namočený alebo konzervovaný cícer na plech, posolíte, polejete olivovým olejom a dáte piecť na najvyššiu teplotu. Pečiete, až dokým cícer nebude chrumkavý. Pridať môžete rôzne korenie (údená paprika, kmín,…), ale ja ho mám najradšej posolený a horúci, rovno z rúry.

Taktiež mám veľmi rada červenú šošovicu, ktorú po uvarení vymixujem so sušenými paradajkami, citrónovou šťavou, soľou, korením a trochou oleja z rajčín, a mám skvelú nátierku.

Ovsené vločky

Vločky sú úžasne univerzálne a jednoduché na používanie. U nás ich využívame najmä na výrobu domácej granoly, ktorá je veľmi jednoduchá, chutná a po upečení vám vydrží uskladnená niekoľko týždňov (vraj, my ju vždy zjeme skôr). Granola je neskutočným šetričom času, ráno stačí pridať jogurt a ovocie alebo zaliať mliekom a je vybavené. My do nej pridávame rôzne semienka a oriešky, vďaka čomu ide o výživné plnohodnotné jedlo. Z vločiek doma pripravujeme kaše, ale aj lievance či „mlieko“. Používame ich tiež pri pečení a príprave smoothies. A mám pre vás aj tajný tip! Vyskúšajte ich najbližšie pridať do krupičnej kaše počas varenia!

Orechy

Ďalšia skvelá potravina, ktorá obsahuje kopec prospešných látok. U nás najviac „idú“ vlašské orechy, ktoré máme od známych. Sem-tam si kúpime mandle či lieskovce. Snažíme sa však, aby boli oriešky pokiaľ možno zo Slovenska a „mimoslovenské“ si doprajeme len občas. Oriešky sú dôležitou zložkou našej granoly, niekedy ich použijeme podrvené do šalátov, na prípravu nápojov (lieskovce, mandle), alebo ich jeme len tak, samostatne.

Váš zoznam „superpotravín“ môže byť iný ako ten môj. Dôležité je zásobiť sa trvanlivými potravinami, ktoré sú pokiaľ možno lokálne a na ktoré sa vždy môžete spoľahnúť. Zároveň by malo ísť o suroviny, ktoré dokážete používať na rôzne spôsoby a z ktorých si viete pripraviť plnohodnotné jedlo.

 

4. Využite všetko do poslednej omrvinky

Mojou celoživotnou veľkou láskou je chlieb. Naozaj, nič iné mi netreba k životu, len dobrý chlieb! Ak ho nezjeme čerstvý, tvrdší chlieb zjem ako chlebík vo vajci (ktorý je mojím obľúbeným teplým jedlom, keď sa mi nechce variť) alebo z neho pripravím krutóny. Chlieb nakrájame na kocky, v miske zmiešame so soľou a olejom tak, aby bola každá kocka na povrchu „naolejovaná“. Kocky pečieme na plechu, dokým nie sú zlaté a po vychladnutí preložíme do sklenenej nádoby (postačí vám zaváraninový pohár). Ja ich niekedy chrumkám len tak, ihneď po upečení, ale samozrejme sú skvelé aj do akýchkoľvek polievok, prívarkov či šalátov.

 

 

Porozmýšľajte, čo vám doma zvykne zostať, čo vyhadzujete, čo sa vám často kazí. Popátrajte, čo by sa s tým dalo robiť. Pri príprave ovocia a zeleniny využite všetky časti, ktoré sa len dajú. Napríklad do takého vývaru môže ísť naozaj čokoľvek. Uprednostnite poriadne umývanie pred šúpaním a ak už časti ovocia a zeleniny musíte vyhodiť, voľte kompost.

 

5. Podeľte sa!

Zostalo vám viac porcií po nedeľnom obede? Urodilo sa vám veľa paradajok? Kúpili ste veľa kapusty a nestíhate ju zjesť? Napíšte kamošom a rodine a podeľte sa! Ak si tento zvyk zaužívame viacerí, prispejeme spolu k znižovaniu plytvania. Dnes už nájdete na sociálnych sieťach aj skupiny, v ktorých si ľudia navzájom jedlo vymieňajú či ponúkajú darom.

 

foto: Dan Counsell/ Unsplash

[i] https://www.theguardian.com/science/2019/jun/29/no-flights-four-day-week-climate-scientists-home-save-planet