Udržateľné stravovanie, časť 1.
Na čo myslieť pri nakupovaní potravín?
Predstavte si plesnivé jahody vyhodené do koša. Tieto jahody, vypestované napríklad v Španielsku, majú za sebou dlhú cestu. Za ich produkciou stojí kopec času, energie, zdrojov, vody, ľudskej práce. My ich prinesieme domov, zaplatíme za ne peniazmi, ktoré sme si zarobili poctivou a možno namáhavou prácou a nakoniec ich vyhodíme. Takýmto spôsobom plytváme nie len potravinami, ale aj prírodnými zdrojmi, naším časom, energiou a peniazmi.
Občianske združenie Free Food, ktoré sa dlhodobo venuje téme plytvania potravinami na svojej stránke uvádza: „Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg na obyvateľa. Niektoré štatistiky uvádzajú 112 kg vyhodeného jedla na obyvateľa.“ (OZ Free Food, 2021)
Zároveň sa na stránke dočítame, že „až 15 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Zároveň bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín pätinu zo svojich mesačných výdavkov.“ (OZ Free Food, 2021)
Tento článok vo vás nemá vzbudiť pocit viny. Ani ja nie som dokonalá a aj u nás sa stane, že sa nám niečo pokazí skôr, ako to vieme spotrebovať a bohužiaľ sa to nevyhne vyhodeniu. Dôležité je však vedieť si túto skutočnosť uvedomiť a snažiť sa jej predchádzať. Taktiež týmto článkom neprinášam niečo nové, úžasné, inovatívne. Sama však viem, že je niekedy dobré si prečítať článok, v ktorom sú informácie pokope. Taktiež sa často s úžasom pozastavím pri samozrejmých veciach a plesnem sa po čele, že som si to neuvedomila skôr.
Namiesto obviňovania, ukazovania prstom a sebatrýznenia sa môžeme na celú situáciu pozerať aj inak. Napríklad ako na možnosť robiť veci lepšie, s väčším ohľadom na životné prostredie, naše zdravie, i peňaženky. Pretože udržateľnosť v stravovaní sa netýka len ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov.
Keď sa rozprávame o udržateľnosti v stravovaní, nemyslíme tým len konzumáciu potravín a jedál, ale aj ich nakupovanie, skladovanie, varenie a prípadne i pestovanie. V tomto a nasledujúcich dvoch článkoch sa pozrieme bližšie na nakupovanie potravín, ich uskladňovanie a varenie, ktoré sú ohľaduplnejšie k prírode i k rodinnému rozpočtu.
Na čo teda myslieť pri nakupovaní potravín?
Čo mám doma?
Častokrát nám príde otravné každý deň variť, dochádza nám fantázia, hľadáme inšpiráciu na internete, vymýšľame. Spíšeme si nákupný zoznam pre daný recept, nakúpime, uvaríme,…
Skúste to však niekedy naopak. Prehrabte potravinové skrinky, spravte si „audit“ a vymýšľajte z toho, čo už doma máte. Toto je veľmi šikovná stratégia, ako ušetriť peniaze. Čudovali by ste sa, čo dokážete vymyslieť. Pokiaľ máte doma akúkoľvek múku, vždy z nej viete vyčarovať placky, ktoré môžete konzumovať ako sladké i ako slané jedlo. Strukoviny sú tiež veľmi univerzálnou, jednoduchou a výživnou potravinou, z ktorej viete spraviť polievky, prívarky, nátierky, fašírky,…
Ak do obchodu skutočne potrebujete ísť, naplánujte si, čo budete v najbližšej dobe variť, napíšte si zoznam a čo najviac sa ho pridržiavajte. Najviac zbytočností samozrejme nakúpime vtedy, keď sme hladní.
Lokálnosť a sezónnosť
O lokálnosti toho počúvame v posledných rokoch naozaj veľa. Čím bližšie je potravina vypestovaná alebo vyrobená, tým menší je dopad jej pestovania, výroby a distribúcie na životné prostredie. Lokálnosť neznamená len to, že v reťazci vyhľadávame slovenské značky. Znamená to aj to, že žijeme komunitne a „spolupracujeme“ s ľuďmi okolo nás. Samozrejme, oveľa jednoduchšie sa komunitne žije ľuďom so záhradami, ale maličké kroky môžeme urobiť všetci.
Ak máte to privilégium a máte záhradu, pestujte, koľko vám čas a energia dovolia a podeľte sa. Či už výmenou za inú produkciu alebo či príspevok, alebo ovocie či zeleninu len tak darujte. Ak sa každý z nás podelí svojou trochou, budeme mať dostatok.
Vlastná produkcia vám taktiež dokáže ušetriť peniaze, či už bývate v záhrade alebo v paneláku. Pestovanie byliniek, rajčín či reďkoviek zvládnete aj na balkóne. Možno si poviete, že to nie je veľa a nestačí to. No vďaka bylinkám alebo jednoduchým plodinám dokážete ozvláštniť jednoduché, zdanlivo plané jedlo napríklad zo surovín a zjednodušiť si ako nakupovanie, tak varenie.
S lokálnosťou úzko súvisí sezónnosť. Je pre nás prirodzené jesť to, čo práve okolo nás dozrieva. Sezónne ovocie a potraviny sú zväčša lacnejšie a poskytujú to, čo v danom období potrebujeme. Zvykli sme si, že je všetko dostupné kedykoľvek si zmyslíme a nie je jednoduché „preprogramovať“ sa. Skúsme však robiť aspoň malé kroky, jedzme jabĺčka, kyslú kapustu a plodiny, ktoré práve nájdeme na trhu.
(Bez) Obal
Pokiaľ máte v blízkosti bydliska obchod s bezobalovými potravinami, skvelé! Ak sa vám potraviny v ňom zdajú drahšie, kombinujte nákupy v ňom s tými bežnými. Aj občasné nakupovanie potravín bez obalu dokáže pomôcť.
Ak však takýto obchod v blízkosti nemáte, všímajte si obaly v bežných obchodoch. Hľadajte pokiaľ možno najvhodnejšie alternatívy. Voľte napríklad vločky zabalené v papierovom vrecku alebo pretlak v sklenenej fľaši, ktorú viete znova použiť. Všímajte si nie len zloženie a dátumy na obale, ale aj obal samotný. Pokiaľ niečoho spotrebujete veľké množstvo, kúpte si pokiaľ možno čo najväčšie balenie.
V dnešnej dobe je už samozrejmosťou nakupovanie do vlastných tašiek a vrecúšok, no ak sa vám však stane, že práve žiadne nemáte, vezmite si napríklad škatuľu, ktorých je v obchode neúrekom. Ovocie a zeleninu nepotrebujete baliť do ničoho, no pokiaľ ide o pečivo, netrýznite sa za občasné mikroténové vrecúško. Po prinesení domov ho však používajte tak dlho, ako sa len dá.
Škaredé kusy
Pokiaľ nakupujete ovocie a zeleninu, neignorujte kúsky, ktoré majú nedokonalosti. Práve takéto kúsky totiž skončia ako odpad. Zľutujte sa nad pokrútenou mrkvou alebo poškriabanou hruškou.
Priveľké zásoby
Koľkokrát sa vám stalo, že ste kúpil výhodné veľké balenia, prípadne nakúpili viac kusov akciového tovaru, ktoré ste nakoniec vyhodili? Myslím, že takúto skúsenosť má každý z nás. Snažte sa nakupovať naozaj len toľko, koľko dokážete spotrebovať. Samozrejme, trvanlivé potraviny môžete skladovať dlhšie, ale tiež to netreba preháňať. Veľká časť potravinového odpadu je tvorená práve nesprávne uskladnenými potravinami. Často sa nám stane, že trvanlivú potravinu zastrčíme do skrine či komory, ďalším nakupovaním ju zapratávame, zabudneme na ňu a nakoniec ju vyhodíme.
Nakupovanie akciového tovaru na kvantá a jeho vyhodenie o pár dní či týždňov nám peniaze nešetrí, práve naopak.
Ako lepšie uskladňovať potraviny, aby vydržali čo najdlhšie a na čo si dať pozor sa dozviete v nasledujúcom článku už čoskoro!