Prehodnotenie spotreby textilu: Úloha obehovej ekonomiky pri riešení rýchlej módy

 

V dobe, v ktorej nám dominujú rýchle trendy a (nad)konzum textilný priemysel naďalej  vyniká ako významný (druhý najväčší) prispievateľ k znečisťovaniu životného prostredia a sociálnej nerovnosti. Deje sa tak najmä vďaka tzv. fast fashion biznisu, ktorého značky prinášajú na trh obrovské množstvo nových kolekcií oblečenia aj niekoľkokrát v priebehu jedného mesiaca. Neustále sa menia trendy, značky tlačia na predaj, veľmi radi v nás vytvárajú tzv. FOMO pocit (“fear of missing out”). 

 

Na trhu sa tak pohybuje obrovské množstvo textilu, ktorý je vyrobený a nenosený. Okrem toho, že je nutné zdôrazniť, aký hrozný a nerozumný systém sme si vytvorili, je taktiež dôležité, čo všetko s týmto systémom môžeme urobiť.

 

Ale pekne poporiadku:

 

Pomalá vs. rýchla móda

 

    Spojenie medzi pomalou a rýchlou módou stelesňuje základnú dilemu v textilnom priemysle. Rýchla móda, charakterizovaná rýchlymi výrobnými cyklami a lacno vyrobenými odevmi, podnecuje kultúru jednorazovej spotreby a nadmernej spotreby. “Fast Fashion” reťazce ako Zara, H&M či Fashion Nova produkujú nové kolekcie na týždennej báze. Mnoho textilu je nekvalitného, vytvoreného v podmienkach, ktoré si v našej časti sveta ani nevieme predstaviť. Na druhej strane pomalá móda kladie dôraz na kvalitu, udržateľnosť a etické výrobné postupy. Podľa Ellen MacArthur Foundation sa priemerný počet nosenia odevu znížil o 

36 % v porovnaní s obdobím pred 15 rokmi, čo svedčí o vzostupe rýchlej módy a jej vplyve na spotrebiteľské správanie.

 

Spotreba textilných výrobkov

 

Naša vlastná spotreba je alfou a omegou riešenia tejto otázky. Spotreba v odevnom priemysle dosiahla bezprecedentnú úroveň, je nepretržite poháňaná reklamou, sociálnymi sieťami a túžbou po neustálych novinkách. Módny priemysel je druhým najväčším spotrebiteľom vody a je zodpovedný za 8 – 10 % globálnych emisií uhlíka, ako uvádza Program OSN pre životné prostredie. Tento neukojiteľný dopyt po novom oblečení nielen zaťažuje už teraz obmedzené prírodné zdroje, ale tiež udržiava vykorisťovateľské pracovné praktiky v krajinách vyrábajúcich odevy. 

Odevy predstavujú viac ako 60 % z celkového počtu použitých textílií. Za posledných 15 rokov sa výroba odevov približne zdvojnásobila, čo je dôsledkom rastúcej populácie strednej triedy na celom svete a zvýšenia predaja na obyvateľa vo vyspelých ekonomikách. 

 

Poškodzovanie životného prostredia pri výrobe

   

Škody na životnom prostredí spôsobené textilným priemyslom sú ohromujúce. Od znečistenia vody v dôsledku procesov farbenia až po obrovskú uhlíkovú stopu dopravy a výroby, každá fáza životného cyklu textilu si na planéte vyberá svoju daň. Svetový inštitút zdrojov odhaduje, že približne 20 % znečistenia priemyselných vôd pochádza z farbenia a úpravy textílií. Okrem toho, polyesteru, bežnému syntetickému vláknu, trvá približne 200 rokov, kým sa rozloží, čím sa zhoršuje problém textilného odpadu na skládkach.

 

Čo s tým?

 

Okrem iného je potrebné tlačiť na zodpovednosť výrobcov. Práve preto bude zaujímavé sledovať, ako sa postavíme k pravidlám Európskej komisie, podľa ktorých sú výrobcovia zodpovední za celý životný cyklus textilných výrobkov a podporujú udržateľné nakladanie s textilným odpadom v celej EÚ. Táto iniciatíva má urýchliť rozvoj odvetvia triedeného zberu, triedenia, opätovného použitia a recyklácie textilu v EÚ v súlade so stratégiou EÚ pre udržateľný a obehový textil. Očakáva sa, že zvýšením dostupnosti použitých textílií sa vytvoria miestne pracovné miesta, ušetria sa peniaze pre spotrebiteľov v EÚ aj mimo nej, a zároveň sa zmierni vyplyv textilnej výroby na prírodné zdroje. Výrobcovia pokryjú náklady na nakladanie s textilným odpadom, čo im takisto poskytne stimuly na zníženie odpadu a zvýšenie obehovosti textilných výrobkov, t.j. navrhovanie lepších výrobkov od začiatku. 

 

Je riešením oblečenie z druhej ruky?

 

Už sme si povedali, že nám na trhu koluje množstvo textilu, ktorý nie je nosený ani inak využívaný. Práve tu sa skrýva obrovský potenciál. Tzv. “secondhand business” poskytuje ekonomické príležitosti vrátane vytvárania pracovných miest v maloobchode, logistike a online trhoviskách. 

Podľa údajov Circular Fashion Report sa odhaduje, že trh s použitým oblečením v Európe bude mať v roku 2020 hodnotu približne 16,4 miliardy EUR.

Samotný trh s použitým oblečením v Európe rýchlo rastie, pričom podľa správy GlobalData je odhadovaná zložená ročná miera rastu (CAGR) približne 12 % medzi rokmi 2020 a 2025.

Aj online platformy zohrávajú významnú úlohu na trhu s použitým oblečením, pričom online predaj predstavuje podľa údajov ThredUP približne 30 % celkových transakcií s použitým oblečením v Európe.

Zároveň európski spotrebitelia a spotrebiteľky čoraz viac míňajú na oblečenie z druhej ruky, pričom priemerné ročné výdavky na obyvateľa na oblečenie z druhej ruky dosahujú v roku 2020 podľa výskumu Európskeho akčného plánu pre odevy (ECAP) 71 EUR. 

Odevný priemysel “z druhej ruky” podporuje značný počet pracovných miest v Európe. Napríklad len v Spojenom kráľovstve charitatívny maloobchodný sektor, ktorý zahŕňa obchody s použitým oblečením, podľa Charity Retail Association zamestnáva viac ako 220 000 ľudí.

Nezabúdajme ani na environmentálne výhody trhu s použitým oblečením, keďže predĺženie životnosti odevu len o deväť mesiacov môže podľa výskumu WRAP (Waste and Resources Action Programme) znížiť jeho uhlíkovú, vodnú a odpadovú stopu približne o 20 – 30 %.

 

Čo s tým môžem urobiť ja?

    

Tvárou v tvár týmto výzvam organizujú mnohé podniky a združenia výmenné podujatia,  tzv. swapy. Je to veľmi praktické riešenie pre predĺženie životnosti odevov prostredníctvom opätovného použitia a redistribúcie. Takýmto spôsobom sa darí nielen znižovať množstvo odpadu, ale taktiež znižovať dopyt po novej výrobe. Takéto výmenné podujatia podporujú pocit komunity a zároveň podporujú vedomejšiu spotrebu komunity, ktorá sa tak aktívne zapája do obehového hospodárstva v meste.

 

Trh s použitými odevmi sa každým rokom zväčšuje, čo ukazujú rastúce preferencie spotrebiteľov pre udržateľné alternatívy.  Ako spotrebitelia a spotrebiteľky máme značnú silu, používajme ju. Vyberajme si kvalitu pred kvantitou, trvácnosť pred jednorazovosťou či vedomú spotrebu pred nepremysleným konzumom.

 

Nájdem Swapy aj v mojom meste?

Určite!

U nás v Baterkárni vždy v tretiu sobotu v mesiaci – pozri aj sem 🙂 

V Piešťanoch môžeš navštíviť podujatia Swapni.To 🙂

V Bratislave robí swapy napríklad BAGBET.