Na konci novembra sa prechádzam po uličkách, tlačím pred sebou kočík so spiacim dieťaťom, vydychujem obláčiky teplej pary. Je večer, balkóny sídliska, cez ktoré sa prechádzam, zdobia svetielka a mňa to dojíma…

„Vianoce prišli tento rok skôr,“ prejde mi hlavou, kým si utieram slzu zo studeného líca (možno je to pms, možno je to vek, a možno som sa taká narodila).

Tento rok sa všetko začalo skôr. Svetielka, vianočné nákupy, koledy, vypekanie, plánovanie. Všetci naokolo už na konci októbra a počas celého novembra rozprávali o všetkom vianočnom; o darčekoch a atmosfére, akoby už bol december. Na otvorení vianočných trhov v Trnave námestie praskalo vo švíkoch, ľudia sa nevedeli dočkať a museli prísť už v prvý víkend, museli si uchmatnúť trochu kúzla (teda, keď si odmyslíme tlačiacich sa ľudí, ktorí sa k sebe nie vždy vedia správať slušne a chlieb s masťou a cibuľou za 8,90€, všakže).

Tento rok sme naozaj potrebovali, aby Vianoce prišli skôr. Po ťaživom roku, plnom polarizovania, nenávisti, zloby, agresivity, politických „predbiehačiek a zhadzovačiek“, po roku tmy, blata, a hnusu a krvi, sme skrátka potrebovali, aby zázraky a čary prišli skôr. Už v októbri sme potrebovali svetielka, potrebovali sme budovať napätie v podobe darčekových prekvapení, potrebovali sme cítiť škoricu a med, potrebovali sme sa zabaliť do huňatej vianočnej deky a spraviť si „kakauko“, aj keď nám za oknom klimatická kríza ukazovala vztýčený prostredník uškŕňajúc sa za slnečnými okuliarmi.

Vianoce prišli tento rok skôr, aby sme mohli žiť v zázrakoch o trochu dlhšie. Aby sme boli všetci nachvíľu opäť deťmi, ktoré očami „hltajú“ svetielka a pozerajú zvedavo cudzím ľuďom cez okná, či už majú postavené stromčeky. Prišli skôr, aby sme sa dokázali nadýchnuť a zbaviť sa nachvíľu úzkosti, ktorá na nás vyskakuje každý deň, prezlečená do oblekov a mandátov. Aby sme nachvíľu nerozmýšľali nad budúcnosťou, ktorá našu krajinu (a nás) čaká.

Užime si ich preto tento rok viac. Venujme sa aktivitám, ktoré nám robia radosť, trávme časť s ľuďmi, ktorí nás ľúbia a rešpektujú. Čítajme a píšme si navzájom pekné slová, kreslime si obrázky, vyrábajme si darčeky, spievajme koledy a tancujme na vianočné odrhovačky. Ponúknime pomocnú ruku, iba tak. Urobme pre druhých niečo pekné, iba tak. Podporme tých, ktorí robia svet krajším miestom. Podporme výrobcov, výrobkyne, organizácie a združenia, ktoré robia z tmy svetlo, z blata číru vodu, z hnusu a krvi glitre, flitre a dúhy (áno, aj tie).

My sme sa v Baterkárni rozhodli primiešať trošku vianočného čara do všetkých našich podujatí, do každého nášho výrobku. A budeme rady, keď vás budeme môcť vziať za ruku (alebo aj nie, my sme tiež introvertky, čo sa najradšej objímajú metaforicky) a previesť vás naším voňavým a prijímajúcim miestom vo (vianočnom) srdci Trnavy.

My totiž na zázraky veríme a vďaka našim aktivitám, ktoré pomáhajú vieme, že sú ozajstné… Len to chce niekedy veľa energie, aby sa diali. A taktiež veľa ľudí, ktorí by sa k nám pridali. A tými ste napríklad aj vy (teda ty, čo toto čítaš, drahá naša, drahý náš).

Pozri sa preto na naše kurzy, sady či poukážky. Vezmi blízke osôbky k nám a venuj im to najdrahšie, čo máš – čas. Daj im možnosť podporiť niečo, čo dáva zmysel, čo násobí dobro, čo dáva silu komunite a kŕmi (niekedy aj ubolenú) dušu.

Vianoce prišli tento rok o čosi skôr, a to je dobre.

Okrem vianočných svetielok bliká aj telefón: „O 3 dni vám začne menštruácia.“ PMS. Dojímanie vysvetlené.

Janka

***

Inšpiruj sa a vyber si z ponuky našich darčekových kurzových poukážok. Venuj spoločne strávený čas a zážitok 🙂