Príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli v Trnave nájsť svoj druhý domov _ Oľga.

Oľga našla v Trnave druhý domov

Na vysokých školách v Trnave študujú desiatky cudzincov a cudziniek, jednou z nich je 22-ročná Ruska Oľga. Do Trnavy pôvodne prišla len za štúdiom. Vojna na Ukrajine však razantne zmenila jej smerovanie. Oľga dnes Slovensko považuje za jeden zo svojich domov a plánuje si v ňom budúcnosť.

Rodenú Moskovčanku zaviala na Slovensko možnosť bezplatného štúdia v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie. Keď po strednej škole rozmýšľala, čo ďalej, jej mama prišla s nápadom získať vedomosti aj titul na Slovensku, hoci o našej krajine vedeli len základné veci a nemali na ňu žiadne väzby. „Hlavným dôvodom bolo, že Slovensko je slovanská krajina, takže jazyk sa dá naučiť relatívne rýchlo,“ hovorí Oľga, dnes už veľmi slušnou slovenčinou. „Navyše je lacnejšie ako iné európske krajiny a z Moskvy sa sem dalo dostať za dve hodiny letu.“

Prijali ju bez problémov

Prečo práve Trnava? Do malého Ríma ju prilákal odbor vzťahy s médiami na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM, ktorý bolo možné študovať v angličtine. Začiatky však boli podľa jej slov zvláštne a pobyt v Trnave mal od študentského života veľmi ďaleko. Počas prvého ročníka sa so Slovákmi takmer nestretla. „Bolo to v roku 2020, počas pandémie. Všetci cudzinci bývali spolu na jednom poschodí v internáte, takže som vôbec nemala šancu rozprávať sa so Slovákmi. Študovali sme online, prvý rok som vôbec necítila, že som vo vašej krajine,“ spomína. Od druhého ročníka sa situácia zlepšila, Oľga spoznala aj domácich, ktorí ju podľa jej slov prijali bez problémov. 

Trnavčania sú na cudzincov zvyknutí. Oľga si tu začala budovať kontakty, ktoré neochladli, ani keď vo februári 2022 Rusko napadlo Ukrajinu. „Ľudia, s ktorými som sa stretla, mali našťastie názor, že je tam vojna, je to zlé, ale nie všetci Rusi sú za to zodpovední. Mám veľmi veľa priateľov z Ukrajiny, aj moja najlepšia kamarátka je z Odesy. Všetci so mnou ostali. Chápu, že je to ťažké nielen pre nich, ale aj pre nás. A že ľudia sa nedajú posudzovať podľa toho, odkiaľ pochádzajú.“ Sama za zúčastnila aj na protestoch. 

Hoci v Rusku vládne propaganda, ktorej mnohí aj úprimne veria, okruhu Oľginých priateľov, ktorí sú podľa jej slov veľmi progresívni ľudia, sa to netýka. Aj keď domov chodí sporadicky, vďaka internetu s nimi stále udržuje kontakty. 

Nádejná filmárka

S partiou kamarátov z Moskvy dokonca na diaľku pracovala na krátkom filme na motívy Malého princa. Verí, že to nebola jej posledná skúsenosť s filmárčinou. „V škole máme v rámci jedného predmetu nakrútiť film. Ale po skončení štúdia by som sa tomu chcela venovať viac. Láka ma filmová produkcia a s tým súvisí aj réžia.“

Zatiaľ popri škole stíha viesť jazykovú kaviareň – language café – v  centre Baterkáreň. Podujatia sú určené pre všetkých cudzincov v Trnave a ľudí, ktorí by sa s nimi chceli porozprávať a zlepšiť svoju angličtinu. Názov podujatí je Make yourself at home – cíťte sa tu ako doma. A Oľga sa tak v Trnave naozaj cíti. Má tu svoje obľúbené miesta, ako napríklad írsky pub s biliardom, Trojičné námestie a Ružový park. Priznáva, že si musela dlho zvykať na tunajší pokoj. „Moskva je veľmi veľké a veľmi rýchle mesto, všetci sa niekam ponáhľajú. Buď ju milujete alebo neznášate, nie je nič medzitým. A stále sa tam niečo deje. Takže stáva sa, že sa tu nudím,“ priznáva s úsmevom no jedným dychom dodáva, že to, čo jej niekedy na Trnave prekáža, jej inokedy vyhovuje. „Možno je to paradox, no ten pokoj a ticho mám aj rada. Máte veľmi peknú prírodu, vyhovuje mi, že môžem ísť kamkoľvek pešo, nepotrebujem auto ani autobus. A Bratislava je len na skok, tá je o dosť väčšia a deje sa tam viac vecí.“ 

Práve v Bratislave si vie predstaviť svoju budúcnosť. Páčilo sa jej aj v Španielsku, ale nevie, či by si zvykla na tamojšiu kultúru. A hlavne na prílišné teplo. 

A čo by sa muselo stať, aby sa vrátila späť domov? „Musela by sa skončiť vojna, zmeniť politická situácia, prezident… Je toho veľa, čo by sa muselo stať. A obávam sa, že to zatiaľ nie je reálne.“  

autorka: Katarína Boháčková

Foto: Archív Oľgy

Pridaj komentár