Pre Aliho bola Trnava láska na prvý pohľad
Môžete ho stretnúť v uliciach Trnavy, ako nimi premáva na kolobežke, v obľúbených podnikoch v centre mesta či na prechádzke v Kamenáči. Ak hľadáte cudzinca, ktorý miluje naše mesto, práve ste ho našli. „Kto som? Iránec s gréckym občianstvom žijúci na Slovensku, pracujúci pre bulharskú neziskovku,“ smeje sa sympatický Ali Honaramiz (30). 
Narodil sa v Dubaji iránskym rodičom a väčšinu svojho života prežil ako politický utečenec v Grécku. Na svoje detstvo si spomína ako na dosť náročné obdobie. „Riešil som to, čo riešia všetci imigranti. Jazykovú bariéru, kultúrne rozdiely… Odmietnutia, ťažké nachádzanie si priateľov, svojej komunity, problém niekam vycestovať. Mal som ťažší štart ako tí, ktorí sa v krajine narodili. Keď som chcel niečo dosiahnuť, musel som sa snažiť oveľa viac. Takže som bol pod neustálym tlakom, aby som bol dobrý v škole, aby som niekam zapadol,“ približuje realitu, ktorej čelia mnohí utečenci. Alimu sa podarilo dostať na pobočku anglickej Sheffieldskej univerzity v Solúne, kde študoval biznis a marketing, neskôr ekonómiu a bankovníctvo. Výhodou bolo, že angličtina je preňho rodným jazykom. Už tri roky má európske občianstvo, ako jediný z rodiny, a užíva si benefity s tým spojené, ktoré si mnohí z nás už ani neuvedomujú. Napríklad slobodu pohybu a bydliska či zdravotnú starostlivosť.
Neschádzala mu z mysle
Okrem spomínanej bulharskej neziskovky Ali pôsobí ako projektový manažér a pracovník s mládežou pre organizáciu Európsky dialóg, ktorá sídli v Trnave. S touto prácou súvisela aj jeho prvá návšteva Slovenska v roku 2021. Najskôr to bolo školenie v Bratislave, o polroka neskôr v Trnave. „Do Trnavy som pricestoval vlakom a zo stanice som išiel do hotela na Kapitulskej ulici pešo. Ako som tak kráčal mestom, pomyslel som si, že je to tu veľmi pekné. Predtým som žil vo veľkých mestách, aj s viac ako milión obyvateľmi. Trnava je oproti nim maličká. Ale zamiloval som sa do nej,“ spomína. Ali žil v tom čase v Bulharsku, priamo v Sofii. Kvôli práci veľa cestoval. „Odvtedy som Trnavu často navštevoval pracovne, dokonca som sa cielene snažil organizovať si tu pracovné stretnutia,“ priznáva s úsmevom. Už vtedy si povedal, že by si vedel predstaviť usadiť sa v Trnave natrvalo. Navyše stretol svoju súčasnú priateľku Moniku, ktorá tu tiež žila, takže bolo rozhodnuté. V auguste si tu prenajali byt a naplno si užívajú všetko, čo naše mesto ponúka. Hoci je to len niekoľko mesiacov, nebojí sa nazvať ho domovom. „Mám tu svoje obľúbené miesta. Keď je vonku pekne, rád trávim čas v Kamennom mlyne, v mestských parkoch alebo športovom areáli na Slávii. V piatok a v sobotu chodievame s priateľkou na trh nakúpiť si zeleninu, ovocie, bylinky. Rád chodievam do nákupného centra, mám tiež svoju obľúbenú kaviareň, pub aj klub, keď sa chceme ísť zabaviť. To sú také „meeting pointy“, kde vždy niekoho stretnem,“ dodáva. K imidžu správneho Trnavčana mu ešte chýba bicykel, na elektro kolobežku však nedá dopustiť.
Je to u ľuďoch
Ako Ali hovorí, sám si nevie vysvetliť, prečo mu učarovala práve Trnava, keď precestoval taký kus sveta. „Páči sa mi architektúra, námestie, vibrácia tohto mesta. Ale asi sú v tom hlavne ľudia, ktorých som tu stretol. Moji dobrí priatelia, ale aj tí „cudzí“. Keď som žil v Sofii, nemohol som ísť nikam sám, lebo som sa nedohovoril. Tam ľudia bežne nerozprávajú po anglicky.“ V Trnave vraj nikdy nemal problém dorozumieť sa napriek tomu, že zo slovenčiny ovláda len zopár slov. „Aj tí, čo nehovorili po anglicky sa mi snažili pomôcť, nasmerovať ma, ak som niečo potreboval, komunikovať hoci rukami nohami. Ja osobne mám len dobré skúsenosti,“ hovorí, no zároveň dodáva, že to nemusí platiť u všetkých. Nie všetci cudzinci žijúci v Trnave zdieľajú jeho nadšenie, viacerí zažili nejakú formu diskriminácie alebo nepríjemného správania, napríklad na úradoch. Ali je však optimista a má svoju filozofiu, ktorá môže byť inšpiráciou aj pre iných. „Mal som zopár zvláštnych skúseností, napríklad s lekármi, ktorí neboli úplne príjemní. No stále to beriem tak, že to nemusí byť zlý človek, môže mať len zlý deň. Takže nikoho nesúdim podľa jednej skúsenosti. Snažím sa byť ku každému slušný, prísť s úsmevom, povedať „dobrý deň, prosím, ďakujem. A tak mi to funguje.“
Na otázku či sa tu nenudí jednoznačne krúti hlavou. Naopak, už teraz má plány, ako zapojiť tie stovky až tisícky cudzincov, ktorí tu žijú, do diania v meste. „Nie, aby mesto a jeho vedenie robili niečo pre nás, naopak. Rád by som urobil niečo pre Trnavčanov, nejaký spoločný projekt. V hlave mám napríklad festival, na ktorom by mohli cudzinci prezentovať svoju kultúru, svoje národné jedlá, hudbu, tanec, kinematografiu. Verím, že by obohatili život domácim a pomohlo by to aj k prehĺbeniu dôvery, k preklenutiu bariér medzi jednotlivými národmi a kultúrami,“ približuje svoje vízie Ali.
Katarína Boháčková
Foto: Archív A.H.