Tak ako u mnohých, moje prvé väčšie problémy prišli v puberte. Puberta je kritické obdobie, nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Telo sa vtedy vyvíja a ja mám pocit, že to moje ani nevedelo, čo vlastne chce. Musím však priznať, že problémy s rozsiahlym akné som nemala nikdy, vždy to bolo iba pár pupáčikov na tvári. Teraz sa spýtate, či som dieťa šťasteny. Musím vás však sklamať, že nie. Moje problémy boli, žiaľ bohu, o čosi väčšie. Na tele a vo vlasoch sa mi začali vytvárať ložiská vysušenej a odumretej kože. Keďže štandardne by sa také niečo asi diať nemalo, navštívili sme s maminou kožnú lekárku, ktorá mi diagnostikovala psoriázu. Prvotne to bol šok aj pre mňa, aj pre všetkých doma. Najskôr to vyzeralo, že moji rodičia to znášajú horšie ako ja, no čas ukázal, že tomu tak nie je. Doľahlo to aj na mňa, pochopiteľne, bola som vo veku, kedy som sa chcela páčiť a z akýchkoľvek nedostatkov som bola nešťastná. No vďaka odbornej pomoci som sa so všetkým vyrovnala, upravila som svoj jedálničiek a fungovala ďalej. Dlhý čas som sa o svoju pleť vôbec nestarala, „patlala“ som na ňu množstvo najlacnejšej kozmetiky. No keďže telo vždy dá najavo, čo sa mu nepáči, pri skúške nového make-upu som zostala červená ako paprika. Teraz mi to príde trochu komické, no vtedy mi do smiechu vôbec nebolo, koža ma nepríjemne pálila pri akomkoľvek konvenčnom kréme a vždy, keď som sa nekrémovala, vytvárali sa mi na tvári ložiská suchej kože, ktoré nepríjemne svrbeli. Bola som z toho celkom nešťastná a teraz s odstupom času vnímam, že aj veľmi bezradná. Avšak, ako to už býva v každom príbehu so šťastným koncom, prišiel zvrat. Taký môj veľký zvrat. Nastal v momente, keď som pochopila, že mojím nepriateľom je jednorazový plast a skazou ľudstva nebude 3. svetová ale globálne otepľovanie. Tak, ako všetci doma prešli zmenou, (za ktorú si inak celkom pripisujem zásluhy) prešla ňou aj moja kozmetika. 

A ako som sa teda naučila starať sa o svoju extrémne suchú až psoriatickú a citlivú pleť?  (vopred chcem však upozorniť, že každý z nás je úplne iný a to, čo vyhovuje mne, nemusí aj vám)

 1.     O svoju pleť sa starám najmä večer, než idem späť. Ako opodstatnenie by som uviedla to, že moja pleť v noci oddychuje a vstrebáva živiny a látky, ktoré som jej prírodnými produktami poskytla.

 2.     Začínam tým, že si tvár opláchnem teplou vodou, aby som eliminovala nečistoty a baktérie, ktoré sa na mňa počas dňa nalepia.

 3.     Po dôkladnom vysušení, použijem tuhé mydlo na pleť od rakúskej značky Alverde- Naturschön (dostupné v sieťach drogérií DM). Mydlo najprv „požmolím“ v rukách a potom si mydlovými rukami prejdem tvár. Na vrchnej strane mydla sú bylinky (viď obrázok), ktoré fungujú ako jemný peeling.

 4.     Následne, po vysušení, si rovnomernou vrstvou krému s olivovou vôňou nakrémujem celú tvár. Snažím sa najmä o dôsledné vymasírovanie pokožky. Nemusíte sa báť pri tom robiť grimasy, možno sa nevyhnete udiveným pohľadom náhodných okoloidúcich obyvateľov vášho domova, ale je to zábava.

 5.     Následne pleť postriekam rozprašovačom s kvetovou vodou (PURITY VISION, taktiež kúpená v drogérii DM). Nechám pôsobiť a čakám, kým mi tvár uschne. Potom sa uložím do postele.

 

Takto fungujem už nejakú dobu a musím poznamenať, že na moju pleť to má priaznivé účinky. Nie je tak suchá ako bývala a zbavila som sa aj suchých ložísk v oblasti nosa.

Na tejto fotke skúšam novú pleťovú masku od Kvítku (bývalá Navia). Konkrétne sa jedná o medovú masku s kozím mliekom. Verím, že aj tá mi pomôže a ulahodí mojej „hladnej“ pokožke. 

Na záver by som ešte zdôraznila, že máme dva domovy, o ktoré sa treba starať. Tým prvým je naša prekrásna planéta, na ktorej žijeme a tým druhým, je naše vlastné telo. Preto nesmieme zabúdať na starostlivosť oň.  

-E.K.-

*** 

O autorke

Ahojte, moje meno je Erika.

Momentálne som v maturitnom ročníku na SOŠ pedagogickej v Modre a čoskoro oslávim svoje 19. narodeniny. Už ako dieťa som veľmi rada písala poviedky a príbehy z môjho vymysleného sveta, a keďže sa okrem učenia venujem aj písaniu básničiek a začala som písať knihu, rozhodla som sa ozvať milým dievčatám z Baterkárne a stať sa „virtuálnym členom tímu“. Písanie článkov pre tento web v sebe spája moju chuť písať, lásku k prírode a všetkému živému a možnosť pomáhať ľuďom.  

Ak by ste sa o mne chceli dozvedieť viac, nájdete ma na Instagrame pod menom: @erzi.krall

Články pre nás i pre vás píšu naše úžasné dobrovoľníčky. Delia sa s vami o svoje skúsenosti, názory a pohľad na svet. Baterkáreň nenesie zodpovednosť za údaje v článkoch a názory jednotlivých autoriek.

foto: unsplash, E.K.