Kto platí za naše lacné tričká?

Pandémia poukázala na veľké množstvo vecí. Napríklad mne ukázala, že potrebujem toho v živote omnoho menej, ako som si pôvodne myslela. Za týždeň som vystriedala len spodnú bielizeň, tak tri tričká, dva druhy nohavíc a to je všetko. Jednoducho, nebolo kam sa obliecť a aj "výlet" ako vysypať smetie sa javil ako veľký zážitok. Oblečenia mám pomenej ako kedysi, už viac ako rok nenakupujem vo fast-fashion reťazcoch ale viem, že to všetci nemajú rovnako ako ja. Ale úprimne, koľko vecí, ktoré máte teraz v skrini ste za posledné týždne využili? Zrejme to bude veľmi malé číslo, však? 


Tieto dni nám jednoducho ukázali, že nepotrebujeme toľko oblečenia, ako sme si mysleli. Veľmi si prajem, aby sme na toto po pandémii nezabudli. Pevne verím, že prvé kroky Slovákov nebudú smerovať do fast-fashion reťazcov. Pevne v to verím aj preto, lebo som sa dozvedela jednu veľmi zlú vec. Pandémia vo veľkom ovplyvnila aj biznis s módou. Rovnako tak, ako ovplyvnila školstvo, zdravotníctvo a životy nás všetkých, rovnako ovplyvnila aj tento druh biznisu. Opatrenia, ktoré prišli ruka v ruke s karanténou ovplyvnili aj viac ako 50 miliónov pracovníkov v továrniach. Zatiaľ čo sme si my na Slovensku prejavovali solidaritu, iniciovali rôzne kampane na pomoc druhým, módne značky sa v tejto situácii zachovali úplne inak. Správali sa amorálne... 


Keďže sa zastavil predaj ich módnych outfitov a kúskov, módne značky potrebovali niekde ušetriť.  Napriek tomu, že pracovníkom z tretích krajín dávajú za ich prácu nízke odmeny, módne značky ako napríklad Zara sa rozhodli počas pandémie svojich pracovníkov a pracovníčky nevyplatiť. Rovnako tak zrušili biliardové objednávky, ktoré zamestnanci už vyrobili. Výroba sa zastavila, zamestnancov buď vyhodili, alebo nevyplatili. Dokonca mnohým nevyplatil mzdu ani za ich mesačnú prácu. Predstavte si, že deň čo deň pracujete v továrni viac ako šestnásť hodín a niekto vám ten mesiac nezaplatí. V dôsledku tohto správania mnohí, často mladí ľudia z Bangladéše, či Indie ostali bez práce a teraz bojujú o prežitie. Napríklad strata práce ovplyvnila viac ako 4.1 milióna ľudí v Bangladéši. Ľudia stratili prácu, nemajú čo jesť a z čoho zaplatiť svoje nájmy. Viacerých z nich situácia dohnala až na ulicu. 


Áno, presne takto amorálne sa v tejto kritickej situácii správali vaše obľúbené značky ako H&M, C&A, Zara, Primark či známy Timberland . Známe značky tak dlžia viac ako tri bilióny krajinám ako Bangladéš, India, Myanmar, Vietnam či Kambodža. Správanie týchto značiek začala bojkotovať iniciatíva s názvom Pay-Up. Odporúčam si túto iniciatívu nájsť na Instagrame alebo na internete. Myslím si, že je dôležité o tomto zlyhaní písať. Myslím si, že každý by sa mal po pandémii zamyslieť, či svojim nákupom podporí slovenskú lokálnu značku alebo dá peniaze do vačku fast- fashion značkám, ktoré stratili chrbtovú kosť a škodlivo vplývajú na našu planétu. Rozhodnutie je len a len na nás.



O Autorke:


Zamyslená, cieľavedomá, aktívna a občas tvrdohlavá. Áno, aj taká občas som. Volám sa Marta a mám 24 rokov. Študujem žurnalistiku, ale baví ma všetko. Najviac však to, keď môžem robiť niečo, čo má veľký zmysel. Viem, že žijeme na príliš horúcej planéte a viem, že aj ja môžem zmeniť to, čo sa deje. Tak to teda mením, pomáham kde sa dá, občiansky sa angažujem. Ak nepozerám dokumenty, či nečítam knihy tak občas aj píšem. Píšem o tom, čo sa deje a o tom, čo by sme s tým mohli ako ľudia spraviť. Stále totiž verím, že môžeme zvrátiť klimatickú zmenu, musíme však začať od seba. Lebo ak chceme zmeniť svet, musíme zmeniť najprv seba, svoje správanie. Ak ma chcete niekde nájsť, nájdete ma pod menom Marta Fandlová napríklad na Instagrame


Marta Fandlovajpg

Články pre nás i pre vás píšu naše úžasné dobrovoľníčky. Delia sa s vami o svoje skúsenosti, názory a pohľad na svet. Baterkáreň nenesie zodpovednosť za údaje v článkoch a názory jednotlivých autoriek.

foto: unsplash